Keby dnes Štefánik žil, vyzametal by súčasných politikov, hovorí Jozef Banáš

od Šéf planéty

V dnešný deň 4. mája si pripomíname výročie tragickej predčasnej smrti velikána slovenského národa Milana Rastislava Štefánika. V tento deň roku 1919 zahynul pri leteckej nehode neďaleko Ivanky pri Dunaji. Kto bol Štefánik a čo si na ňom váži známy slovenský spisovateľ Jozef Banáš?

Pár slov o tejto veľkej osobe slovenských dejín povedal pre náš denník spisovateľ a bývalý politik Jozef Banáš, autor knihy Prebijem sa! Štefánik – muž železnej vôle, ktorá sa medzičasom dostala do zoznamu odporúčanej literatúry pre žiakov dejepisu na slovenských školách.

„Jeho obrovská vôľa, viera, keď si vytýčil nejaký cieľ, tak dokázal za ním ísť, cez akékoľvek prekážky, a jeho úžasná schopnosť meniť prekážky na výzvy. Každá prekážka bola preňho niečo, čo ho posilňovalo. Toto je to, čo ma na ňom fascinuje,“ vysvetlil spisovateľ svoje nadšenie.

Štefánik sa podľa Banáša vyznačoval práve svojou železnou vôľou, ktorú by mu dnes mohol kdekto závidieť. Obdivuhodné je to aj preto, lebo Štefánik mal celý svoj život chatrné zdravie, čo o ňom dnes nie je veľmi známe.  

Fámy

Prirodzene, ako u každej významnej postavy, aj o Štefánikovi vznikajú legendy alebo fámy, napríklad o tom, ako chodil po parížskych reštauráciách v slovenskom kroji a tak ohuroval miestne dievčatá.

Nie, to je len fáma. Ale to v Prahe, počas štúdia, keď bol v spolku Detvan, tak občas prišiel on aj ostatní v slovenských krojoch do miestnych kaviarní. Ale v Paríži určite nie,“ upresnil Banáš. Štefánikov odkaz z hľadiska štátnického či národného je tiež občas interpretovaný rôzne.

Dnes je totiž už zvykom, že si Štefánika privlastňujú rôzne politické zoskupenia, od nacionalistov po progresívcov. Podľa bývalého politika však pravda leží niekde uprostred. „Štefánik bol Slovák, ale bol aj Európan. Pripomeniem jeho výrok: Nemôžte mať v úcte a láske iné národy skôr, kým nemáte v úcte a láske ten svoj vlastný.“

Najprv treba milovať vlastný národ

Bol teda Slovák, hovoril po slovensky a miloval Slovensko a slovenský národ. Vedel však aj to, kedy netlačiť na pílu. V nacionálnych kruhoch mu bolo napríklad vyčítané, že sa neohradzoval, keď sa pri úvodných jednaniach spojeneckých mocností hovorilo len o Čechoch.

„V tej dobe však Slováci neboli takí známi, ako Česi. Čiže keď loboval u spojeneckých politikov za rozpad monarchie a vznik Česko-Slovenska, tak najmä v tej prvej fáze ešte nemohol veľmi hovoriť o Slovensku a Slovákoch, ale skôr o Čechoch a českých zemiach,“ spresňuje spisovateľ. Časom sa však tento trend prirodzene menil.

Čo by robil dnes

Štefánik bol podľa publicistu predovšetkým samostatná suverénna osobnosť, ktorá mala svoju životnú filozofiu či cieľ vo vete: Pomôže mi oslobodiť môj národ.‘ Túto vetu totiž zvykol opakovať veľmi často. Chcel oslobodiť Slovensko a Slovákov, avšak myslel prirodzene aj na Čechov,” vysvetlil bývalý politik.

Čo by však Štefánik robil, keby žil v dnešnej dobe? Na to má Banáš jednoduchú odpoveď: „Zobral by jednu veľkú metlu a všetku tu našu takzvanú politickú elitu by vyzametal,“ uviedol so smiechom.

— Juraj Orolín/Peter Števkov

Mohlo by sa vám páčiť

Zanechaj komentár

Táto stránka používa súbory cookies na zhromažďovanie anonymných štatistických informácií o návštevníkoch, zapamätanie si používateľských nastavení, a pre nevyhnutnú funkcionalitu stránky. Súbory cookie sa nebudú používať na iný účel ako je uvedený. Potvrdiť čítať viac

Jediným klikom sa prihlásite do našej FB skupiny k patriotom s rovnakým záujmom.

close-link