4 najhoršie hladomory v histórií. Čo za ne mohlo?

od Šéf planéty

Dnes, kedy je na svete viac ľudí obéznych ako hladujúcich, už pojem ,,hladomor“ nevyvoláva taký strach ako kedysi. Po väčšinu ľudskej histórie boli však ľudia závislí na včasnej úrode a bez možnosti výpomoci cezpoľných. Skoro vždy stáli iba krôčik od reálnej smrti hladom. Keď prišlo k najhoršiemu, mohol hladomor vyhubiť celé národy a meniť kurz histórie.

04) Írsky hladomor, 1845

V polovici 19. storočia bola tretina populácie Írska závislá na konzumácií zemiakov. Monokultúru však v roku 1845 zasiahla pleseň, ktorá zdevastovala úrodu a následne viedla k osem rokov trvajúcemu hladomoru. Ten znamenal priamo či nepriamo smrť pre 1,5 milióna ľudí a emigráciu ďalších 2 miliónov ľudí predovšetkým do USA.

Výrazným podporným faktorom však boli aj britské zákony, ktoré omedzovali vlastníctvo pôdy katolíckym obyvateľstvom, ekonomická chudoba a tiež závislosť iba na jednom type potraviny a spolu s tým aj viac ako vlažná pomoc britskej koruny. Nie nadarmo bol hladomor de facto počiatkom írskeho boja za nezávislosť – vzdor nepriazni osudu za jeho devastujúce dopady mohli primárne ľudia.

03) Sovietsky hladomor z roku 1932-34

Keď opomenieme relatívne menšie hladomory ako bol vietnamský z roku 1945 (2 milióny obetí) alebo severokórejský z rokov 1944-98 (3 milióny obetí), zrejme najznámejší hladomor v Európe bol v 20. storočí sovietsky hladomor z polovice 30. rokov. Tento hladomor je známy najviac ako súčasť dejín Ukrajiny, v skutočnosti však postihol i Kaukaz, Sibír alebo Kazachstan. Na Ukrajine zomrelo najviac ľudí, zrejme okolo 3 miliónov, v Kazachstane bolo obetí cez 600 tisíc. Celkovo zrejme zahynulo okolo 4 miliónov ľudí, odhady sa však rôznia. Najvyšší z nich hovorí o 12 miliónoch mŕtvych iba na Ukrajine.

Pre región išlo o druhý hladomor v krátkej dobe Rusko postihol medzi rokmi 1921-22 iný hladomor, ktorý mal za následok miliony mŕtvych. Zatial čo vtedy bolo však významným spúšťačom sucho, hladomor z 30. rokov bol primárne zpôsobený ľuďmi, menovite zmenou hospodárskej politiky a kolektivizácie, rovnako snahou o industrializáciu a urbanizáciu naraz. Čo by inak bolo menšou úrodou, sa tak zmenilo v tragédiu. Podobne ako v prípade Írska mnohí vidia v hladomore určitý zámer či minimálne kriminálnu neschopnosť inej veľmoci. Zdá sa však, že aspoň v 20. storočí boli najhoršie hladomory zpôsobené predovšetkým v dôslednu zlej organizácie poľnohospodárstva. Pred príchodom priemyselnej revolúcie však za drastické hladomory mohli častejšie prírodné podmienky, aj keď vtedy neboli ľudia nutne bez viny.

02) Hladomor Chalisa

Pre zmenu naopak čisto prírodný vplyv mal indický hladomor Chalisa z roku 1783-84. Chalisa alebo Štyridsať, nazvaný v hidštine podľa vtedajšieho roku 1840 z ich kalendára, si vyžiadal okolo 11 miliónov obetí. Primárnym spúšťačom bolo sucho, ktoré vplyvom efektu El Niňo na niekoľko rokov oteplilo celý región.

V dôsledku toho došlo na redukciu zrážok a tak i katastrofálne sucho. Najskôr postihol regionálny hladomor veľké mestá, potom i celý indický subkontinent. Nedostatok vody bol tak markantný, že bola zničená nielen úroda, ale nebolo ani dosť vody pre napájanie zvierat. India sa ukázala byť historicky pomerne náchylná na fatálne hladomory – bengálsky región tak postihol podobný hladomor v roku 1770. Tentokrát zabil 10 miliónov ľudí. Hlavnú vinu na ňom malo sucho, výrazne mu pomohli aj vysoké dane uvalené na farmárov, kvôli nim namiesto potravín boli nútení pestovať priemyselné plodiny a ópium.

01) Veľký čínsky hladomor

Neuveriteľných 15-45 miliónov mŕtvych si vyžiadal najhorší hladomor v histórií, ktorý postihol v rokoch 1958 až 1962 Čínsku ľudovú republiku. Jeho fatálnym dôsledkom rozhodne napomohli povodne z roku 1959 a sucho z roku 1960, primárnym spúšťačom však bola ,,reorganizácia“ poľnohospodárstva do družstevných komunít počas Kultúrnej revolúcie. Milióny poľnohospodárov boli presunutí do ťažkého priemyslu a potravinová produkcia bola centralizovaná – dochádzalo tak na situácie, keď potraviny síce existovali v sýpkach, ale bola zakázaná ich distribúcia.

Spolu s tým došlo aj na zvýšenie hustoty osievania polí, čo však viedlo iba k rozomletiu živín medzi viac slabšie rastliny. Chýb sa všal dialo oveľa viac, v čele s kampaňou hubenia vrabcov. Drobní vtáci boli ako škodcovia zabíjaní vo veľkom, to však viedlo iba k premnoženiu hmyzu a ďalším stratám úrody. Faktom zároveň je, že Čína si prežila iný veľký hladomor, ktorý zabil 25 miliónov ľudí, najskôr v roku 1907 – a ten bol zase čisto dôsledkom masových povodní. Vtedajšia Číne však chýbali priemyslové výdobytku, vo svojom kontexte sa tak blížila skôr k indickým hladomorom.

Prevzaný a preložený článok zo zoommagazin.iprima.cz

0 komentár

Mohlo by sa vám páčiť

Zanechaj komentár